Hanbím sa za Slovákov

Autor: Mária Jenisová | 10.10.2018 o 14:51 | (upravené 11.10.2018 o 7:29) Karma článku: 4,50 | Prečítané:  1776x

 ,,Ale máte tu radi psov. V reštaurácii s nimi nemajú žiaden problém. Obslúžia ich skôr ako nás...,,

Stretla som sa s novou susedou, ktorá sa k do nášho domu prisťahovala s celou rodinkou. Prehovorila na mňa zhoršenou slovenčinou, tak som ju hneď nedokázala zaradiť odkiaľ pochádza.                   ,,Ja som Slovenka a vrátila som sa po dvadsiatich piatich rokoch." Preboha prečo ! ! Asi blbo, ale vyletelo zo mňa. Podrobne mi vysvetlila celú situáciu. Prišla aj s manželom ( Španielom ) a dvoma dievčatami. Ani jeden z nich nehovorí slovensky. Jednoducho doma túto reč vôbec nepoužívali. A tak chcela aby spoznali deti našu kultúru a naučili sa dobre aj slovenčinu. 

To je milé, žili dlho v Madride, Dubaji....niekde v Japonsku atď. no a teraz tento kultúrny šok....neviem, neviem. Chceli by ostať tak rok - dva a pobrať sa ďalej. No len či to tie dievčatá stihnú, naučiť sa po slovensky, keďže ich prihlásili do anglickej školy.

Po troch týždňoch som susedu stretla opäť a pri venčení psíka sa opäť rozrozprávala už oveľa lepšou slovenčinou ( stačilo iba oprášiť ). ,,Tu je tak inak, tak pokojne". No moja pokoj a kľud by sme mohli exportovať, toho tu máme až nadbytok. ,,A v reštaurácii nemajú problém so psami". Vytešuje sa. ,,Obslúžia ich skôr ako nás". No, tak to ti verím. ,,Ale ľudia, tí sú stále rovnakí. Nič sa za tých dvadsať päť rokov nezmenilo. Všade kde prídem sa mračia, pri každom vybavovaní mám pocit že ich obťažujem a deti idú všetkým na nervy". Zase verím, zažívam to neustále, už ma to neprekvapuje a to je vlastne zle. Začínam sa hanbiť. Hneď sa mi vybaví Rakúsko, kde mi v obchode pozdraví aj posledný skladník s úsmevom na tvári. ,,Dcéra na ihrisku nerozumela a sadla si na hojdačku na ktorú už čakalo iné dieťa. Pani čo to mala na starosť ju schmatla a zhodila na zem". Bože, zase sa hanbím a neviem ako zareagovať. Nemôžem jej povedať že je to úplne normálne, nie je, tak skúsim nájsť logické, diplomatické vysvetlenie. 

No vieš. Ľudia sú tu sklamaní. Veľmi sklamaní a frustrovaní. Aj keď štatistiky hovoria inak, ja žijem s obyčajnými ľuďmi okolo seba a niekedy mám pocit že iba prežívame. Pred vstupom do EU mali "obyčajní" ľudia predstavu, že sa budeme mať dobre ako všetci naokolo, že sa im vyrovnáme. Hej vyrovnali sme sa cenami, možnosťami a obmedzeniami. Ľudia ( tí obyčajní ) si naozaj mysleli, že budú mať dôchodky ako nemci a rodičia budú chodiť na super seniorské dovolenky, ktoré si tak zaslúžia. Mysleli si, že budú mať platy aspoň ako v Rakúsku a nákup potravín nebude dennodenné prepočítavanie, aby niečo ostalo v rodinnom rozpočte. Asi im to niekto dostatočne nevysvetlil. No a tak. Ale máme tu pokoj, to hej.               

"Asi sa presťahujeme do Japonska. Predstav si, že tam majú ešte aj lietadlá určené iba na prevoz domácich maznáčikov s vysokým luxusom a starostlivosťou." Moja, do Japonska nechoď, tam sú samé prírodné katastrofy. Ostaň radšej tu. Kde nič nie je ani smrť neberie ako sa hovorí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gajdoš chce v Bratislave hrob neznámeho vojaka za státisíce eur

Socha komunistu Čulena skončí v sklade.

Dobré ráno

Dobré ráno: Čo znamená, keď to dáte na Matoviča

Ako demokrati hľadali kandidát na prezidenta.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko chce bozkávať vence

Na klamstvách spoluprácu založiť nemôžeme.


Už ste čítali?